JANUÁR JE ZLODEJ a čas KEĎ NEBO BERIE TÝCH NAJLEPŠÍCH
Ukradol nám priateľa. Ukradol nám legendu. Ukradol nám kus duše.
Hovorí sa, že čas lieči ...
Ale My v OKR Moto vieme, že čas je len tichý svedok , ktorý nečaká na nikoho ?!
Sú mesiace, ktoré prídu ticho, bez varovania a odnesú so sebou to najcennejšie čo máme.
Január 2025 a 2026 bol takým zlodejom.
Nenápadným. Krutým. Neúprosným.
Nezobral nám veci. Zobral nám ľudí . Zobral nám priateľov . Zobral nám legendy .
A my sme tu zostali s prázdnymi sedlami motocyklov s tichými garážami spolu zo tíchnutými telefónmi, do ktorých sa už nikdy viac nedovoláme.
Január, ten krutý zlodej nám vyrval z náručia dvoch velikánov. Ukradol nám priateľa, legendy a kus nášho ja.
Karol Hill a náš verný Bukši už nie sú medzi nami, ale ticho, ktoré po nich zostalo to kričí hlasnejšie než štvortaktné motory bez výfukov na štartovacom rošte.
Keď podvedomie hovorí hlasnejšie ako slová a Keď podvedomie nedovolí spať...
Keď už takmer spím a prebúdza ma z toho podvedomie ,tak vraciam sa na miesta, kde čas už nie je a neexistuje.
Tam stretávam v prvej fáze bezvedomia aj vidím starých priateľov prichádzať priamo oproti mne , lenže ich mená čítam z náhrobného kameňa.
Je to zvláštny svet, kde sa realita mieša so spomienkami.
A potom sa prebudím s tou ťarchou na hrudi, ktorá nepochádza zo sna.
Pochádza z reality z okna duše ...
Cez to okno sa dívam na hviezdy. Niekde tam ste obaja. Karol aj Bukši.
Prosili sme spolu čas, ale ten nikdy nezastaví sa.
Čas sa nedá kúpiť. Ani ukoristiť.
Plynie ďalej, ľahostajne bez ohľadu na to, koľko sĺz sme vyplakali, koľko spomienok prechádzame znova a znova v hlave, ako starý film, ktorý nechceme prestať pozerať.
Krutá pravda ma udrie do očí , keď Cez okno duše sa pozerám na hviezdy a viem, že niekde tam ste.
Prosím a prosil som čas, aby spomalil, aby sa vrátil, ale ten nezastaví sa...kráča ďalej, nevšímavý k našej bolesti.
Toto je tvoje úbohé víťazstvo, ty hlúpa aj krutá Smrť?!
Zobrala si ích telá, ale nikdy nezoberieš to, čo zanechali v nás ...
Otázky, na ktoré niet odpovede
Milióny sa každý deň čo deň premrhávajú na malichernosti aj nezmysly dokonca aj na vojny ...
Kde sú tí múdri a šikovný lekári, keď ich najviac potrebujeme?
Aký ste boli?
A ak sa ma raz niekto neskôr opýta, akú môžem mu dať odpoveď?
Dobrí?
Nie. Boli ste iní ako ostatní, stokrát a tisíckrát lepší !!!
A koľko toho dobrého ste mohli ešte urobiť... Koľko tratí prejsť, koľko rúk potriasť...
Lenže Nebo miluje len takýchto dobrých. Ale prečo ich miluje až tak, že nám ich berie tak skoro?
Karol, odpusť...
Nebol som tam, keď si odchádzal... táto veta ma páli v mojom vnútri v srdci aj duši.
Nikdy si to neodpustím.
Nech je to však príkladom pre všetkých dobrých ľudí , že nečakajte na zajtra ,keď už môže biť neskoro ... povedzte si to podstatné aj dobré už dnes.
Odpustenie, ktoré si nedoprajem
Že som tam nebol, Karol, keď si odchádzal...
Nikdy si to neodpustím.
Kým sa znova nestretneme, budem ten smútok aj žiaľ nosiť v sebe v mojom srdci aj duši.
Táto , Spomienka na starého dobrého priateľa aj keď je smutná, spomínaj so mnou!
Kiežby som ti mohol ešte raz zavolať ?!
Opýtať sa na stopu, na život... Chýbaš mi, môj starý priateľ.
Chýbaš mi viac, než to dokážu opísať obyčajné slová.
Zbohom, Karol: Legenda, ktorá nás opustila
Prečítajte si spomienku na Karola Hilla
Bukši Legenda bol Viac než len pes
A potom v januári odišiel aj Bukši. Viac než len strážny pes, viac než SBS OKR Moto.
Bol si živou legendou, súčasťou našej identity. Tvoja vernosť bola čistá ako ranná rosa v Náne.
Bukši Legenda, ktorá strážila naše sny
Príbeh nášho verného strážcu
Dve nové hviezdy na oblohe
Búrka citov
Búrka citov. Až krutý plač, keď ruka drsných čias nás oddelila.
Rozum je klamár a nedovoľ mu vziať nádej.
Pretože nádej tíško hovorí Stretneme sa znova. Nádej hovorí , že Spomienka je forma nesmrteľnosti. Kto žije v srdciach tých, čo zostali , tak ten neumrel a je tu spolu s nami.
A Karol Hill žije.
V každom pretekárovi, ktorého inšpiroval. V každej KTM, čo vyrazí na trať. V každom prívale adrenalínu čo ucítiš pod helmou, keď motor zaburáca.
A Bukši žije.
V každom štekaní čo ešte ako keby začujeme z dvora. V každom zákazníkovi, čo prišiel k nám a pohrýzol ho. V každom úsmeve čo vyvolá ľen jeho meno.
Sviečka za Vás horí
Sviečka už plameňom krásne horí a zraňujúci vietor na Vás už Vás neroztrhá.
Vaše voskové telo sa roztopilo. A niekde tam hore ste dorazili k novému životu — ľahkí, slobodní, bez bolesti, bez starostí.
Zem Vás už pustila.
Sviečky už plameňom krásne horia a zraňujúci vietor už asi na Vás nefúka ?!
Zemská gravitácia Vás už opustila a na oblohe svietia dve nové hviezdy.
Tu jednu jasnejšiu, Karolovu uvidíte nad každou motokrosovou traťou, nad každou serpentínou v horách, všade tam, kde znie rev motorov a kde jazdci snívajú o svojom ďalšom preteku.
Tú druhú a menšiu, ale nie menej jasnú, Bukšiho uvidíte nad bránou OKR Moto v Náne, kde celý život strážil, štekal a miloval po svojom.
Tieto slová hovoria z našich duší o tom, že zostanete s nami navždy .
V našich srdciach budeme strážiť vaše úsmevy.
Spomienka aj keď je smutná, spomínaj so mnou ...
Tieto slová hovoria až hlasno kričia z našich duší o tom, že zostanete s nami navždy !!!
V našich srdciach budeme strážiť Vaše úsmevy ako ten najvzácnejší poklad.
Ale rozum je klamár.
Hovorí nám, že je koniec. Nedovoľ mu to!
Nedovoľ mu vziať nádej. Pretože kým o Vás hovoríme, kým jazdíme a kým v OKR Moto dýchame pre motorky, ste tu s nami.
Akí ste boli?
Dobrí.
Iní ako ostatní. Stokrát a tisíckrát lepší.
Karol Hill - závodník, legenda, inšpirácia. Muž, ktorý celý život zasvätil motošportu, ktorý jazdil s vášňou, keď ostatní už dávno odložili helmu. Muž, ktorý ešte v zrelom veku sadol na motorku spolu so svojou vnučkou Petrou a ukázal svetu, že láska k dvom kolesám sa nekončí vekom. Muž, ktorý rozdával múdrosť a skúsenosti celým generáciám jazdcov, ktorý stál pri zrode tradícií slovenského motokrosu a ktorého meno bude navždy spojené s touto krajinou a jej históriou na dvoch kolesách.
Bukši - nie "len pes". Nikdy iba pes. Živá legenda OKR Moto, šéf bezpečnostnej služby, duša nášho dvora v Náne pri Štúrove. Dvadsať rokov vernej služby. Dvadsať rokov štekania, ktoré znamenalo Som tu. Strážim. Ste v bezpečí. Našli sme ho na motokrosovej trati v Gbelciach a pizza ho priviedla k nám a klobása späť ku hviezdam Navždy , ako jeden z nás.
A koľko dobrého ste mohli ešte urobiť – obaja ?!
Zbohom ,ale nie navždy - Odpočívajte v pokoji, priatelia.
Január je zlodej. Ale spomienka je pevnosť, do ktorej zlodej nikdy nevkročí.
Jazdite tam hore na nebeských tratiach, kým sa znova nestretneme na štarte.
So smútkom, láskou a večnou vďakou
- Váš Richard Kuba a tím OKR Moto
